Neďaleko od obce sa v tôni stromov nachádza prameň, okolo ktorého je postavená kaplnka. Je to miesto nielen pre občerstvenie tela, ale hlavne je to miesto, kde môže človek v tichu rozjímať . Zastavia sa tu mnohí: pútnici, okoloidúca mládež, deti, náhodní pocestní… . Azda aj preto, lebo práve o tomto prameni sa rozpráva od nepamäti ako o prameni poskytujúcom živú vodu. Podľa tradície tu slepý tulák získal zázračne späť svoj zrak. Jeho pevná viera ho viedla na toto miesto, kde sa úpenlivo modlil o vrátenie svojho zraku. Neskôr z nesmiernej vďačnosti pomocou zbierky postavil už spomínanú kaplnku, ktorá aj keď v zmenenej podobe stojí na rovnakom mieste dodnes. Liečivá sila vody pomohla Alojzii Gojdicsovej rod. Puzovej, ktorá trpela „podagrou“. Dvadsaťjeden dní sa kúpala pri prameni a jej bolesti zmizli. Na pamiatku jej uzdravenia z večnej vďačnosti da- rovala kaplnke pekný umelecký obraz Panny Márie. V prvý turičný deň roku 1893 pri zázračnom prameni získala späť zrak 5 ročná Emma Siposová. Podľa tvrdenia lekárov jej slepota bola nevyliečiteľná. Výsledkom spomínaných prípadov uzdravenia a iných nespomínaných bolo to, že veriaci naďalej hromadne navštevovali zázračný prameň. Studnička (prameň) bol posvätený ešte pred rokom 1921 na sviatok Mučeníkov Makabejských a jej posledné úpravy boli v rokoch 2001-2004.