V roku 1863 vo farnosti pôsobil Juraj Dzubay s veľmi skromným príjmom. Medzi jeho chvályhodné činy patrí to, že v roku 1864 obstaral pre cirkev tretí zvon, ktorý má nasledovný nápis: „Öntötte László Alberz Kis-Gejőczön 1864. A varannó-csemernyei gk. Egyház ujra öntette és nagyobbíttatta“. – Zlial Ladislav Albert v obci Kis-Gejőcz roku 1864. Vranovsko- čemernianska gréckokatolícka cirkev dal zvon znovu zliať a zväčšiť. Ako sa dozvedáme z nápisu, zvon dala zliať vranovsko-čemernianská gréckokatolícka cirkev; nakoľko zvon bol prasknutý, celkom lacno získal tento zvon pre obec Rafajovce kňaz Juraj Dzubay. Juraja Dzubaya v roku 1887 vystriedal Gábor Viszloczky (Vyslocký), ktorý aj napriek skromným príjmom s horlivou oddanosťou vykonával kňazské povinnosti.
Už v 
prvých rokoch svojho pôsobenia dal postaviť školu. Drevenú školu navštevovalo 24-30 školopovinných detí. Od roku 1890 pôsobil v Rafajovciach kňaz Endre Kristóf (Andrej Krištof). Jeho požehnaným skutkom bola renovácia starého kostola. Obyvatelia Rafajoviec pri živelných pohromách neklesali na duchu, verili v milosrdenstvo Božie. V núdzi bez reptania konzumovali aj chlieb upečený z kŕmnej repy a ovsu. Bohabojný ľud veril v Božiu múdrosť, podľa ktorej zlé časy vystriedajú dobré. Aby dokázali, že napriek drsnému a nevľúdnemu kraju tu žijú praví a verní vlastenci, pri príležitosti úmrtia uhorskej kráľovnej Alžbety na jej večnú pamiatku – pod vedením velebného pána Endreho Kristófa, každý veriaci vo svojom intraviláne postavil 10 šľachtených ovocných stromov. Pri tej istej príležitosti na farských pozemkoch posadili 150 ovocných stromov a na kopci vedľa kostola 4 bresty. V roku 1907 bol v obci veľký hlad a tak prosil o udelenie oslobodenia od pôstu v dokumente adresovanom pre biskupa. Bol veľmi starostlivým a chápavým kňazom.
prvých rokoch svojho pôsobenia dal postaviť školu. Drevenú školu navštevovalo 24-30 školopovinných detí. Od roku 1890 pôsobil v Rafajovciach kňaz Endre Kristóf (Andrej Krištof). Jeho požehnaným skutkom bola renovácia starého kostola. Obyvatelia Rafajoviec pri živelných pohromách neklesali na duchu, verili v milosrdenstvo Božie. V núdzi bez reptania konzumovali aj chlieb upečený z kŕmnej repy a ovsu. Bohabojný ľud veril v Božiu múdrosť, podľa ktorej zlé časy vystriedajú dobré. Aby dokázali, že napriek drsnému a nevľúdnemu kraju tu žijú praví a verní vlastenci, pri príležitosti úmrtia uhorskej kráľovnej Alžbety na jej večnú pamiatku – pod vedením velebného pána Endreho Kristófa, každý veriaci vo svojom intraviláne postavil 10 šľachtených ovocných stromov. Pri tej istej príležitosti na farských pozemkoch posadili 150 ovocných stromov a na kopci vedľa kostola 4 bresty. V roku 1907 bol v obci veľký hlad a tak prosil o udelenie oslobodenia od pôstu v dokumente adresovanom pre biskupa. Bol veľmi starostlivým a chápavým kňazom.