Máme…
- Pravidelne a dôkladne spytovať svoje svedomie,
- Trpezlivo čakať v rade,
- Prísť na spoveď vo vyhlásenom čase, nie pár minút pred koncom spovedania,
- Hovoriť zrozumiteľne, ale nie tak hlasno, aby nás mohli počuť iní,
- Povedať svoje hriechy jasne a krátko, bez zbytočného vysvetľovania,
- Vyznať všetkysmrteľné hriechy podľa druhu a počtu,
- Pozorne počúvať rady, ktoré kňaz povie,
- Vyznávať svoje hriechy, a nie hriechy iných,
- Pozorne počúvať a zapamätať si pokániea uistiť sa, že som ho pochopil,
- Pužívať stálu formulu vyznania hriechov, ktorá mi je známa a blízka,
- Nebáť sa povedať niečo „zahanbujúce“ … proste to treba povedať.
- Nebáť sa čo si o mne kňaz pomyslí … zvyčajne je povzbudený našou odvahou,
- Nebáť sa, že kňaz čosi zo spovede vyzradí … je viazaný spovedným tajomstvom.
- Nevyznávať sa zo „sklonov“ a „ťažkostí“ … ale z hriechov,
- Neodísť zo spovedelnice predtým, ako kňaz zakončí obrad,
- Naučiť sa naspamäťúkon kajúcnosti,
- Odpovedať v krátkostina kňazove otázky, ak sa na čosi spýta,
- Opýtať sa, ak nerozumieme niečomu, čo nám kňaz povedal,
- Pamätať si, že aj kňazi majú niekedy zlé dni, podobne ako všetci ostatní,
- Nezabudnúť, že aj kňazi musia chodiť na spoveď … oni tiež poznajú, čo zažíva penitent.