Nezaradené

Presný dátum vzniku farnosti nepoznáme. No v Schema-tizme z roku 1792 sú Rafajovce spomínané ako Parochiák s vtedaj-šími 7 filiálkami. Počet filiálok sa často nemenil, no 50-te roky niektoré odtrhli úplne. Filiálkou, ktorá je čisto gréckokatolícka, sú len Piskorovce. V ostatných prevládalo odjakživa rímskokatolícke viero-vyznanie. Prvým známym kňazom pôsobiacim vo farnosti bol Štefan Bačinský ( r. ? – 1825). Zatiaľ najstarším zachovaným prameňom o živote far- nosti v 18. stor. je len vizitačný protokol biskupa Michala Manuela Olšavského, ktorý v roku 1752 Rafajovce navštívil. Vo svojom protokole napísal: „V Rafajovciach je drevený kostol, krásny, veľký, v dobrom stave , postavený v roku 1701, krásny zvonku i vnútra. Všetky ikony sú krásne. Oltár je veľký, krásny, čisto zakrytý obrusmi. Bohostánok s krásnou ikonou – drevený. Antimins biskupa Bizanciho. Čaše sú dve, jedna je z medi pozlátená, druhá z cínu, dávna. Iliton čistý. Majú všetky bohoslužobné knihy. Žertveník je dobrý, krásny. Zvony sú dva. Je tu zázračná ikona, ktorá slzila roku 1705, čo je dokázané v došetrení vedenom biskupmi, ale protokoly šetrenia sa nezachovali (vo farnosti), zato na slávu zázraku na sviatok Narodenia Prečistej Panny Márie sú odpusty, púte“ Dodnes je zvykom, že v našej farnosti je odpustová slávnosť dvakrát v roku. Eparchiálna odpustová slávnosť na sviatok Zoslania Svätého Ducha, ďalší na chrámový sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky. Odpustová slávnosť na Zoslanie Svätého Ducha sa viaže na tradíciu z roku 1695, ktorá hovorí o existencii baziliánskeho monastiera zasväteného práve tomuto sviatku.

Neďaleko od obce sa v tôni stromov nachádza prameň, okolo ktorého je postavená kaplnka. Je to miesto nielen pre občerstvenie tela, ale hlavne je to miesto, kde môže človek v tichu rozjímať . Zastavia sa tu mnohí: pútnici, okoloidúca mládež, deti, náhodní pocestní… . Azda aj preto, lebo práve o tomto prameni sa rozpráva od nepamäti ako o prameni poskytujúcom živú vodu. Podľa tradície tu slepý tulák získal zázračne späť svoj zrak. Jeho pevná viera ho viedla na toto miesto, kde sa úpenlivo modlil o vrátenie svojho zraku. Neskôr z nesmiernej vďačnosti pomocou zbierky postavil už spomínanú kaplnku, ktorá aj keď v zmenenej podobe stojí na rovnakom mieste dodnes. Liečivá sila vody pomohla Alojzii Gojdicsovej rod. Puzovej, ktorá trpela „podagrou“. Dvadsaťjeden dní sa kúpala pri prameni a jej bolesti zmizli. Na pamiatku jej uzdravenia z večnej vďačnosti da- rovala kaplnke pekný umelecký obraz Panny Márie. V prvý turičný deň roku 1893 pri zázračnom prameni získala späť zrak 5 ročná Emma Siposová. Podľa tvrdenia lekárov jej slepota bola nevyliečiteľná. Výsledkom spomínaných prípadov uzdravenia a iných nespomínaných bolo to, že veriaci naďalej hromadne navštevovali zázračný prameň. Studnička (prameň) bol posvätený ešte pred rokom 1921 na sviatok Mučeníkov Makabejských a jej posledné úpravy boli v rokoch 2001-2004.

Chrám vo filiálnej obci Piskorovce je zasvätený Ochrane Presvätej Bohorodičky. Bol postavený v roku 1936. Tento chrám nahradil pôvodný – drevený, postavený v roku 1891, ktorý bol postavený asi 200 m severnejšie od toho, ktorý stojí dnes. Pôvodný drevený chrám mal 3 veže. Prikrytý bol šindľami. Počas druhej svetovej vojny v ňom bola ošetrovňa pre ranených, no neskôr, po jej skončení, chrám stratil svoju podobu. Niektoré ikony sa preniesli do nového (teda dnešného) chrámu. Zachoval sa aj barokový zvon, ktorý bol zliaty až v roku 1764. Staré cirkevné knihy sa nachádzajú v archíve v Humennom. Terajší chrám bol renovovaný zvnútra i zvonku v roku 1989. Posviacka sa vykonala 8.10.1989 za prítomnosti o. ordinára Jána Hirku. V roku 1990 bola k chrámu zo severnej časti pribudovaná sakrestia. Všetko ale poznamenáva „zub času“, preto aj v dnešnom období je stále čo opravovať, renovovať či vylepšovať. No chrám v Piskorovciach si zachováva stále svoju krásu a obdiv.

Podľa živej ľudovej tradície vznik obce je úzko spojený s ikonou Bohorodičky. Pred mnohými stáročiami, kedy hranice tejto maličkej obce, ako aj súčasný intravilán – prevládali storočné duby a ďalekosiahle husté krovie, na tzv. svahu „Girószka“ – tam, kde sa uchyľuje poľná cesta smerom na Košarovce – stál kedysi obrovský dub. Cez leto pod mohutným listnatým stromom, na mäkkej zelenej pažiti našiel príjemný odpočinok každý unavený cestujúci. Jedného dňa, na tomto často využitom mieste, sa odpočívajúcim cestujúcim zjavil obraz Presvätej Bohorodičky. Obraz zjavenia je viditeľný aj na najstaršej obecnej pečati obce. Zvesť o neobyčajnom zjave bleskurýchlo preletela okolie a všade vzbudila záujem. Zvlášť potom, čo krátko po zjavení z kmeňa bukového stromu začal vyvierať prameň. Svieža voda prameňa neslúži len na uhasenie smädu cestujúcim, ale má liečivú silu. Po krátkom čase dostal prameň názov „Zázračný prameň“ a návštevnosť sa zo dňa na deň zvyšovala.

V tomto čase sa usadil v blízkosti prameňa jed en tichý rehoľník. Žiaľ, tu žijúci ľudia si nevedeli a nevedia spomenúť na jeho meno. Mních hneď po svojom príchode namaľoval obraz Panny Márie s Ježiškom. Obraz zavesil na buk a pod ním kázal po okolí roztrúseným ľuďom. Vykĺčovaním vytvoril malé gazdovstvo. Pomocníci anonymného mnícha sa volali Barna a Boháč. Obidvaja mali rodinu a oni založili obec Rafajovce. Dôkazom pravdivosti tohto faktu je, že aj v 19. storočí sa tieto 2 rodiny považovali za panovníkov obce. Mních s pomocou okolitých ľudí postavil drevený kostol. Hlavnou relikviou kostola bol už spomínaný obraz Panny Márie s Ježiškom. Po dlhom čase drevený kostol zhorel, ale obraz Panny Márie sa zázračným spôsobom zachránil a zostal nepoškodený. Veriaci zostali bez kostola a zachránený obraz znovu zavesili na buk pri zázračnom prameni, ku ktorému sa chodievali modliť. Ďalšou dôležitou skutočnosťou, ktorú nemožno prehliadnuť je fakt, že táto ikona slzila. Bolo to v roku 1705. Ak to zoberieme podľa poradia rokov, rafajovská ikona bola v poradí štvrtá, ktorá v Prešovskej eparchii slzila. O tom, že drevený kostol bol postavený v roku 1536 svedčí aj malý zvon, na ktorom je vyrytý nasledovný nápis: „Ez a harang rafajóczi. Az Urnak 1536. esztendejében“. – Tento zvon je rafajovský. Pochádza z roku Pána 1536. “ (Ungváry, Ede: Rafajócz község vázlatos története. In: Adalékok Zemplén-vármegye történetéhez. – Sátoraljaújhely: Zemplén Könyvnyomtató Intézete, 1900. – 335-338 s. / XVI.-XIX. század.) Napoly legenda a napoly pravda sa v dnešných časoch dočkáva svojho historického overovania, avšak jedno je isté, že história Rafajoviec nie je mysliteľná bez histórie ikony rafajovskej Bohorodičky. To, že v tomto období v našom chotári pôsobil akýsi mních potvrdzuje aj skutočnosť, že v obci stál už spomínaný baziliánsky monastyr zasvätený Zoslaniu Svätého Ducha.